Monica Vittiová sa narodila 3. novembra 1931 v Ríme. Absolvovala tu
Akadémiu dramatických umení a začala získavať prvé skúsenosti na
divadelnom javisku. V roku 1954 sa však prvý raz postavila pred filmovú
kameru a pochopila, že tento druh hereckej práce spočíva v niečom celkom
inom.
"Keď nakrúcam, musím celkom zabudnúť na svoju divadelnú prípravu.
Talianski filmoví režiséri si nevyberajú divadelné herečky, hovoria o
nich, že recitujú. Hneď na začiatku svojej filmovej dráhy som pochopila,
že musím začať ´od piky´, že musím robiť niečo celkom iné. Moja herecká
technika spočíva v tom, že nemám vôbec žiadnu techniku, že všetko
vynachádzam od a do zet, bez šablón. Všetko zverím danému okamihu:
výraz, mimiku, hlas, intonáciu. Tak sa dá docieliť prostota,
prirodzenosť, vierohodnosť, k akej by som sa inak nedopracovala," vyjadrila sa herečka.
Michelangelo Antonioni ju ako 29-ročnú obsadil do svojho filmu
Dobrodružstvo (1960). Film vyniesol režisérovi Cenu poroty na festivale v
Cannes a Vittiovej nomináciu na cenu BAFTA. Očarujúca Monica Vittiová
hrala vo všetkých štyroch dielach Antonioniho Tetralógie citu –
nasledovali snímky Noc (1961), Zatmenie (1962) a Červená pustatina
(1964).
Monica Vittiová však disponovala aj komediálnym talentom, ktorý
uplatnila napríklad vo filme Dievča s pištoľou. Príbeh o mladej
Sicílčanke, z ktorej sa v britskom prostredí stane moderná emancipovaná
dáma nakrútil v roku 1968 Mario Monicelli. Za svoju úlohu herečka
získala Striebornú mušľu talianskej kritiky na festivale v San
Sebastiáne, film tiež získal Zlatý glóbus.
S vynikajúcim hercom Albertom Sordim vytvorila herecký pár v poviedkovom
filme On a Ona (1970 – jednotlivé poviedky nakrútili Alberto Sordi,
Mario Monicelli a Vittorio De Sica). Spolu s Marcellom Mastrioannim
hrala vo filme Dráma žiarlivosti (r. Ettore Scola, 1970). Nasledovali
filmy Korunná svedkyňa (r. Franco Giraldi, 1971) a Terézia zlodejka
(Carlo di Palma, 1972). Objavila sa v surrealistickom filme Luisa
Buňuela Prízrak Slobody (1974). O rok neskôr nasledovala komédia Kačka
na pomarančoch (r. Luciano Salce), kde si Vittiová zahrala s Ugom
Tognazzim.
Práve Ugo Tognazzi vytvoril s Vittiovou dvojicu aj v známom filme
Prepáč, že je to málo (r. Marco Vicario, 1982). V tom istom roku vzniklo
aj ďalšie dielo, ktoré patrí k vrcholom hereckej dráhy Monicy
Vittiovej: psychologický príbeh Viem, že vieš, že viem. Alberto Sordi
stál nielen pred kamerou, ale bol aj režisérom filmu, ktorí mohli vidieť
i slovenskí diváci. Do tretice v roku 1982 nakrútila herečka snímku
Žiarlivé tango (r. Steno).
Monica Vittiová zmiernila tempo filmovania. V roku 1989 si skúsila úlohu
režisérky v snímke Scandalo segreto. Komediálnemu žánru však
pripisovala dôležitosť. Povedala o ňom: "Neexistuje taký vážny námet, aby sme sa naň nemohli dívať cez okuliare humoru."
Herečka trpí Alzeimerovou chorobou a žije v kruhu svojej rodiny.